Jeden za všetkých

Foto: Alžběta Kálalová

Foto: Alžběta Kálalová

Aula hlavnej budovy FFUK sa 23. októbra 2013 zaplnila niekoľkými desiatkami študentov, ktorí sa zúčastnili valnej hromady Študentského fondu FFUK a  rozhodli tak o ďalšom vývoji Študentskej rady a Revíznej komisie. I keď bolo stredajšie plénum s problematikou Študentskej rady dobre oboznámené a pripravené aktívne sa zúčastňovať na diskusii o jej budúcnosti, zdalo sa, že konkrétne otázky sa budú dať vyriešiť len veľmi ťažko. Nech sa totiž diskusia týkala akéhokoľvek bodu uplynulého alebo súčasného školského roku, členovia končiacej Študentskej rady sa rovnako ako ostatní študenti FFUK prítomní v aule takmer vždy dostali k rovnakému záveru: riešenie všetkých problémov týkajúcich sa Študentskej rady je skomplikované neúčasťou a nezáujmom  študentov.

Ako vyplýva zo samotného názvu, Študentská rada je orgán, ktorý slúži študentom. Jej cieľom nie je iba sprostredkovanie komunikácie s vedením fakulty, ale aj hájenie záujmov a práv  vysokoškolákov na fakulte a pomoc pri uskutočňovaní ich akademických cieľov. Ako však môže tento orgán hájiť záujmy ľudí, ktorí oň nemajú záujem? Zdá sa to byť paradoxné, ale zo súčasnej situácie vyplýva, že študenti nemajú záujem o študentov, resp. nemajú záujem o seba samých. Prečo by sa inak stredajších fakultných volieb  zúčastnilo len asi jedno percento všetkých študentov na FFUK?

Nedostatočnú informovanosť o tejto udalosti môžeme z dôvodov, ktoré mohli ovplyvniť nízku účasť voličov, pravdepodobne vyškrtnúť. Voľby boli propagované na niekoľkých internetových stránkach FFUK, na nástenkách jednotlivých budov fakulty a dokonca aj na vyučovacích hodinách. Samotní vyučujúci boli nabádaní, aby v stredu 23. októbra 2013 študentom pripomínali, že voľby do Študentskej rady a Revíznej komisie sa konajú v ten deň o 16:00 hod. Vyvrcholenie informatívnej kampane spočívalo v rozdávaní stoviek letákov, ktoré študenti dostávali do vlastných rúk, a vo vyhlásení dekanského voľna na niekoľkých katedrách FFUK. Výhovorka „nevedel/a som o tom“ je teda vo väčšine prípadov neakceptovateľná.

Naopak, jedným z radu prijateľných dôvodov, ktorý mohol spôsobiť nižšiu účasť na fakultných voľbách je častá pracovná vyťaženosť študentov. Keďže brigádovať alebo dokonca pracovať na polovičný či celý úväzok je v súčasnej dobe bežné, Rada musí rátať s tým, že študenti prezenčného štúdia, ktorí dopoludnia trávia v škole a popri štúdiu pracujú, majú svoju pracovnú dobu nastavenú tak, aby im nenarúšala denné prezenčné štúdium. Vo väčšine prípadov to teda znamená, že študenti pracujú v popoludňajších hodinách, teda napríklad v dobe, kedy sa konala tohtoročná valná hromada.

Avšak ak by sme medzi pracujúcich započítali hoci aj 50% študentov, otázkou stále zostáva, kde bola zvyšná polovica. Koľko študentov bolo v dobe, kedy sa voľby konali, skutočne pracovne vyťažených, koľko malo iné povinnosti, koľko bolo chorých a koľkým sa do cesty postavili nepredvídateľné prekážky, ktoré im zabránili dostaviť sa do auly hlavnej budovy FFUK? Koľkí z nás túto pre fakultu tak dôležitú udalosť jednoducho odignorovali a využili svoje popoludňajšie voľno na niečo iné? Bolo by zaujímavé štatisticky preskúmať, koľko študentov v stredu 23. októbra 2013 o 16:00 hod trávilo čas na Facebooku, koľko popíjalo pivo v niektorom z početných pražských barov, koľko si listovalo v časopise alebo knižke, koľko pozeralo film alebo seriál, koľko sa nudilo a hralo počítačové hry, koľko si práve varilo, alebo zametalo podlahu na internátnej izbe alebo koľko sedelo v Knižnici Jána Palacha, len pár metrov od miesta, kde sa konali voľby. Prečo títo študenti uprednostnili to či ono pred samotnými voľbami? Prečo študujúca mládež upadla do istého typu letargie, z ktorého sa preberá pravidelne iba vtedy, keď sa chodbami fakulty šíria správy o spoplatnení štúdia alebo o obmedzení osobného práva na výber oboru? Sme ako študenti schopní masovej aktivity iba v prípadoch, kedy je náš akademický život priamo ohrozovaný? Potrebujeme, aby nám po dvadsiatich štyroch rokoch znovu zazvonil revolučný budík a prebral nás z pasivity, nezáujmu a neúčasti? Alebo sa dokážeme spojiť aj v dobe, kedy dostáva priestor otvorená diskusia o tom, čo je možné zlepšiť, zmeniť alebo zrušiť.

23. októbra tohto roku rozhodovala necelá stovka študentov za niekoľkotisícový dav, väčšine ktorého v účasti na voľbách nebránilo nič len oni sami. Dalo by sa teda povedať, že to bolo rozhodnutie „jeden za všetkých“. Snáď sa v blízkej dobe dožijeme dňa, kedy sa bude Filozofická fakulta Univerzity Karlovej riadiť druhou časťou mušketierskeho hesla, teda „všetci za jedného“.

 

 






Sdílej článek


Hodnocení

1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars (No Ratings Yet)
Loading...

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *